Popis O čom je ľudský život? O láske, rodine, práci, informáciách, zážitkoch, snoch…ale aj o menej pútavej téme, ako je stárnutie a smrť.Pracovala som v prostredí, kde sa žilo a pomáhalo... Více
Popis O čom je ľudský život? O láske, rodine, práci, informáciách, zážitkoch, snoch…ale aj o menej pútavej téme, ako je stárnutie a smrť.Pracovala som v prostredí, kde sa žilo a pomáhalo žiť,ale kde sa aj umieralo a sprevádzalo v ťažkých chvíľach človeka. To, čo sa odohrávalo v zariadení pre dlhodobo chorých aj umierajúcich pacientov, som sa rozhodla spracovať do minipoviedok s krátkym zamyslením.Zamyslením sa nad tým ako žijeme,zamyslením sa nad tým, ako sa cíti človek na ceste do neznáma,zamyslením sa nad tým, čo môžeme urobiť kým sme ešte zdraví. Ukážka: Melánia Na prvý pohľad obyčajní, samostatne sa pohybujúci, niekedy usmievaví ľudia. Túlajú sa chodbami a hľadajú svoje pracovisko, inokedy vysedávajú so zbaleným kufrom s cieľom ísť domov pri dverách uzavretého oddelenia. Títo, na pohľad všední ľudia, sú „neobyčajne” stratení v reálnom svete. V medicíne sa tento stav označuje slovom demencia. Pacienti s demenciou sa orientujú v súradniciach svojej mysle, záhadných a málo prebádaných. Otváram dvere izby, kde ma s úsmevom víta pacientka Melánia.„Veľmi sa teším, že ma zoberiete. Akosi nemám čo na práci,” posťažuje si.Kráčame do spoločenskej miestnosti, kde znejú ľudové piesne. O chvíľu mi šeptom oznamuje, aby nerušila ostatných: „Musím už odísť, lebo prídu naši a sama domov nepotrafím. Pójdete se mnú?” vysloví nárečím podfarbenú otázku.Viem, že nemá význam jej odporovať, a predsa sa pokúšam. „Máme čas, pôjdeme spolu o pár minút,” opatrne odpovedám. Znervóznie a rozpačito opakuje: „Dójdu naši a nenájdu ma!” Odchádzame. Popoludní navštívim pani Melániu opäť v jej izbe. „Ako ste využili čas dopoludnia?” znie moja otázka. S úsmevom a nadšením informuje: „Viete, bola som tam, kde sa spievalo. Ojojoj, ako len pekne spievali!”„S kým ste tam boli?” vyzvedám.„S takou príjemnou pani, ktorá ma sprevádzala až sem.” Uvedomila som si, že v danej chvíli som pre Melániu iná osoba ako pani z dopoludnia. Spev si pamätala, ale moju tvár nie. Spomínala iba zážitok zo spevu. Akoby zachytila len emócie, nie tvary. Melánia ma zakaždým víta ako novú osobu, s ktorou sa prvýkrát zoznamuje. Je to zvláštny pocit. Ako dve herečky vo filmovom štúdiu, kde po odklepnutí klapky hráme tú istú situáciu odznova. Všimla som si, že pacienti postihnutí demenciou v sociálnom kontakte vnímajú najmä, a niekedy iba, emócie. * Pojem demencia pochádza z latinského: „de mentia”, čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume.” Recenzia: Ďakujem Zuzke za veľmi peknú publikáciu, ktorá ma na chvíľu vrátila do Liečebne. Ďakujem aj ostatným zamestnancom, sanitárom, zdravotným sestrám, fyzioterapeutom, lekárom, pánovi riaditeľovi, rehoľným sestrám, ktorí dotvárali rodinnú a družnú atmosféru. Každý bol originálne dôležitý. Prajem všetkým, aby si uchovali pekné spomienky a na nepríjemné rýchlo zabudli. Väčšina z nás sa rozpŕchla, ale ducha Liečebne so snahou byť empatický a pomôcť chorým môžeme dávať ďalej. Nech je aj táto knižka nám na povzbudenie, že žiadna snaha nie je márna… MUDr. Michal Mrocek, primár
| Autor: | Zuzana Balašovová Donátová |
|---|---|
| Vydavatel: | Vydavateľstvo Elist |
| Vydáno: | 2019 |
| Počet stran: | 56 |
| Formáty: | ePUB, Mobi |
| Velikost: | ePUB (3 MiB), Mobi (5 MiB) |
| ISBN: | 978-80-570-0521-6 |
| Jazyk: | Slovenština |
